SuperHornet - recenze
SuperHornet - recenze

Krajina, avionika, zbrane

Krajina
Rozhranie severnej časti Ruska a Škandinávie. Možno diskutovať o vhodnosti výberu tejto lokality a o jej grafickom stvárnení. Na výzore krajiny sa silne podpísala podoba grafiky simulátora F-15, ktorá bola do "osemnástky" prevzatá práve z tohto simulátora. Napriek tomu že zvolenú lokalitu v skutočnosti reprezentuje prevažne zalesnený terén, v simulátore nenájdeme jediný strom! Krajinu tvorí v podstate len zelená textúra nevalnej kvality. Našťastie postupne vzniklo množstvo nových a lepších terénov ako ten pôvodný. S novými textúrami (aj napriek absencii akéhokoľvek porastu) je severský charakter krajiny vystihnutý pomerne dobre. Čo platilo o kvalite textúr pôvodnej pevniny neplatí o povrchu mora, ktoré je graficky stvárnené oveľa lepšie ako pevnina a navyše obsahuje fantastický efekt - vlnenie hladiny (odraz Slnka na vlniacej sa hladine - skvelé!!!).

V súčasnosti existujú nové terény s ďaleko lepšími textúrami ktorými je možné nahradiť terén pôvodný. Sú k dispozícii aj viaceré verzie púštneho charakteru krajiny. Dôležité je, že kvalita nových terénov je vyššia ako pôvodná.


Avionika
Avionika reálnej "osemnástky" patrí do kategórie advanced - t.j. pokročilej. Táto skutočnosť je v simulátore spracovaná takmer dokonale. "Interface" medzi systémami lietadla a pilotom tvorí tzv. sklený cockpit - t.j. 4 MFD ktorých ovládanie je plne "myšoidné" - čo má dve zásadné výhody. Jednak si netreba pamätať množstvo klávesových skratiek a jednak spôsob ovládania je veľmi blízky realite - všetko je prístupné klikaním myšou. Základným predpokladom úspechu v prípade moderného bojového stroja je zvládnutie práce s radarom. Dokonalá znalosť používania radarových režimov znamená v boji strategickú výhodu. Symbológia radaru je značne intuitívna a je pomerne ľahké sa v nej orientovať. S "osemnástkou" je možné v misiách uplatňovať aj akúsi STEALTH taktiku, kedy s vypnutým vlastným radarom využívame údaje z AWACSu ktoré sa zobrazujú na MFD (režim SA). To nám za istých vhodných okolností umožní priblíženie k protivníkovi bez toho aby nás zaregistroval jeho výstražný systém. Excelentne je zvládnutá aj simulácia optických systémov ATFLIR a to ako pri AG aj AA útokoch. Kým použitie ATFLIR je pre AG útoky relatívne bežná záležitosť (ATFLIR v spojitosti s LGB alebo SKIPPERom je super), ATFLIR môže nájsť uplatnenie aj pri AA útoku. Typickým príkladom takéhoto použitia je pred samotným začatím útoku vyžadovaná vizuálna identifikácia cieľa. Klasický vizuálny kontakt je samozrejme nebezpečná záležitosť - musíme sa protivníkovi úplne priblížiť. S použitím ATFLIR sa toto riziko do istej mieri eliminuje - dokonalá vizuálna identifikácia cieľa je možná už zo vzdialenosti 5-6 NM.

V podstate možno povedať že pokročilosť avioniky je najzretelnejšia v navigačných systémoch v spojení s autopilotom a v prepojení radaru (resp. optických systémov), s palubným počítačom a pokročilými zbraňovými systémami (LGB, SKIPPER, SLAMER, JDAM).


Systémy vlastnej ochrany
Značné vylepšenie funkčných možností (v porovnaní s predchádzajúcim typom F-18C) predstavujú aj systémy vlastnej pasívnej alebo aktívnej ochrany. V prípade F-18E je kladený dôraz na spoluprácu RWR a palubného počítača jednak pri vyhodnocovaní hrozieb a jednak pri automatickom spúšťaní protiopatrení - odhod klamných cieľov riadený palubným počítačom (možnosť naprogramovať niekoľko režimov odhodu). K vlastnej ochrane tiež slúži rušička alebo - pomerne exotický systém - akejsi "návnady" ťahanej na vlečnom lane ya lietadlom. Toto všetko je v F-18 Jane's samozrejme simulované.

Ďalším systémom ktorý je tiež možné zaradiť k systémom vlastnej ochrany je taktický systém TALD určený vyložene na oklamanie protivzdušnej obrany nepriateľa. TALD je v podstate malý klzák (vypúšťaný do cieľovej oblasti), ktorý má na obrazovkách nepriateľských radarov vytvoriť obraz reálneho lietadla približujúceho sa k cieľu. Tým tento objekt získa z pohľadu nepriateľa vysokú prioritu - protivník sa zameria v podstate na nedôležitý objekt, kým vlastné lietadlo môže vykonať prekvapivý útok napr. z úplne iného smeru.


Zbraňové systémy
Arzenál "osemnástky" je naozaj bohatý (hlavne AG systémy) - od klasiky "hlúpe bomby" Mk-8x, cez LGB bomby (niektoré urýchľované prídavným raketovým motorom - systém AGM-123 Skipper) a systémy Maverick, až po GPS navádzaných "exotov" (systém AGM-84H Slammer alebo JDAM). Čím dokonalejší systém, tým väčšia nuda - zamieriť (s pokročilou elektronikou to nie je žiadny problém) a bum, trefa. Minúť sa asi ani nedá. U systémov JDAM alebo SKIPPER je potrebné dopraviť sa pomerne blízko k cieľu (aj keď určite nie tak blízko ako v prípade klasiky Mk-8x), kde nás môže "zamestnať" protivzdušná obrana nepriateľa, ale napr. u takého systému SLAMMER, vzhľadom na jeho dosah, cieľ ani neuvidíte, nie aby vás ešte ohrozilo nejaké AAA alebo SAM. Účelom je dostať pomocou vašej "osemnástky" strelu Slammer do vzdialenosti 100 NM od cieľa (to je sila ...), odpáliť a točiť domov - nuda (ale úplne v intenciách doktríny o súčasnom spôsobe vedenia vojny - niekto sa nás, pánov pilotov, snaží degradovať na obyčajných doručovateľov - aké ponižujúce ...). Strely SLAMMER alebo HARPOON majú síce vysokú presnosť - a vzhľadom na svoj dosah nie je lietadlo-nosič ohrozené aktivitou protivzdušnej obrany - na druhej strane však ich relatívne pomalý let a veľká vzdialenosť z ktorej sú odpálené, poskytuje dostatok času na ich sledovanie systémami protivníka. Slammer alebo Harpoon môžu byť pomerne ľahko eliminované antiraketami alebo rýchlopaľnými protilietadlovými kanónmi, hlavne ak boli odpálené z väčšej vzdialenosti - tzn. čím väčšia vzdialenosť odpalu, tým nižšia pravdepodobnosť zásahu (hlavne ak sa v blízkosti cieľa vyskytuje vysoká aktivita protivzdušnej obrany). V AG arzenále je samozrejme možné nájsť aj konvenčnejšie prostriedky vedenia boja - typickými predstaviteľmi môžu byť "klasické" LGB, alebo starý dobrý Maverick.

V AA oblasti je to úplná klasika - Sidewinder, Sparow, AMRAAM aj keď v prípade systémov AIM-9 a AIM-120 ide o vylepšené modely. Pozor si treba dať na Sidewinder, stalo sa mi napríklad, že aj keď som odpálil túto raketu na banditu (a strieľal som pomocou zamerania radarom, nie priamo hlavicou rakety), schytal to môj wingmen ktorý bol na mojich dvoch hodinách nejakých 100m predo mnou. Raketa aj napriek tomu že bola zameraná radarom, sa po odpale naviedla na motor môjho wingmana (vzhľadom na vzdialenosť boli pre Sidewinder tepelné emisie môjho wingmana asi oveľa "príťažlivejšie" ako tepelné emisie banditu). Na toto treba pamätať, Sidewinder v F-18 Jane's nie je neomylný!

Ninja


Úvod k F-18 Jane's
Krajina, avionika, zbrane

Zpět